Svet detí, ktoré zvládajú školu bez väčších problémov a svet detí s problémami, pre ktoré sú často považované za lajdákov, slabých žiakov, brzdu triedy, či hanbu rodiny. Aj ony sa tešili do školy a páčilo sa im v prvej triede. Aj keď dostávali polozamračené či plačúce slniečka a poznámky typu: "Viac sa snaž !" alebo: "Polepši sa !", "Píš čitateľne a krasopisne !! ... pritom ony sa snažili zo všetkých síl. Mali a majú veľké problémy s udržaním pozornosti, sústredením, pochopením učiva - sčítaním, odčítaním, násobením, delením, prípadne nemajú dostatok organizačných alebo jazykových schopností.
Kým sa ich spolužiaci už dávno hrajú, ony sa ešte stále učia. Ich svet je zložitý a komplikovaný. Trpia skrytými hendikepmi, ktoré na prvý pohľad nevidno – ľahkou mozgovou dysfunkciou (=ĽMD) v rozsahu od miernej po ťažkú, ktorá je spojená s odchýlkami funkcie centrálnej nervovej sústavy (=CNS). Táto drobná porucha CNS zapríčiňuje určité odchýlky v správaní a konaní dieťaťa. Prejavuje sa rôznymi kombináciami oslabení vo vnímaní, tvorení pojmov, reči, pamäti, v kontrole pozornosti, popudov alebo motoriky.
V súvislosti s takýmito problémami detí sa vyvíjajú špecifické poruchy učenia.

Sú to :
Dysbázia – porucha, poruchy chodenia
- špecifická vývojovo-vývinová porucha lokomócie – chôdze

Dysfázia – chorobná neschopnosť nájsť vhodný výraz pri hovorení
- špecifická vývinová porucha komunikácie

Dysfémia – rečová chyba, zajakavosť
- špecifická vývinová porucha plynulej komunikácie (balbuties)

Dysfónia – hlasová porucha rôzneho druhu
- špecifická vývinová porucha hlasu, hlasiviek (orgánová, funkčná)

Dysfunkcia – porušenie normálnej činnosti, funkcie orgánu
- špecifická vývinová porucha funkcie, napr. sluchová prevodová porucha (otoskleróza)

Dysgrafia – znížená schopnosť naučiť sa správne písať
- špecifická vývinová porucha písania

Dyskalkúlia – znížená schopnosť matematických operácií
- špecifická vývinová porucha počítania, predstavivosti – orientácia na číselnej osi atď.

Dyskinéza – porucha normálnych pohybov, pohybovej činnosti
- špecifická vývinová porucha pohybov, pohybovej činnosti

Dyslália – chybná výslovnosť hlások – zvukov (dyslália samohlások je pomerne zriedkavá, dyslália spoluhlások je veľmi častá)
- špecifická vývinová porucha výslovnosti hlások – zvukov (orgánová, funkčná)

Dyslexia – chorobná neschopnosť vnímať zmysel písaného textu
- špecifická vývinová porucha čítania (technika čítania, čítanie s porozumením atď.)

Dyslógia – porucha reči, pri ktorej myšlienky nie sú usporiadané do súvislého a zrozumiteľného celku
- špecifická vývinová porucha reči – porucha verbálneho prejavu

Dyspraxia – čiastočná porucha hybnosti orgánu
- špecifická porucha hybnosti orgánu, napr. dieťa s ťažkosťami si zapne gombíky, zašnuruje šnúrky na topánke a pod. (vývinová chyba jemnej motoriky)

Ide teda o ťažkosti, za ktoré dieťa nemôže, samo si ich nezavinilo. Mnohé deti ani nie sú diagnostikované, pretože v škole sú považované len za "hlúpe či lenivé", alebo nevychované, či ťažko zvládnuteľné. Dôsledky týchto porúch vyvolávajú traumu a frustáciu. Je to omnoho väčší problém ako samotné poruchy.
Pokiaľ je dieťa chronicky stresované v škole, je neúspešné a dostáva ranu pozitívneho prijatia, dochádza k narušeniu jeho osobnostného vývoja, čo vyvoláva rôzne neurotické príznaky – bolesti hlavy, žalúdka, poruchy spánku, nechutenstvo a pod. Strach, ktorý tieto deti prežívajú, je výrazom pocitu bezmocnosti voči ťažkostiam, ktoré majú. Strach vyvoláva bariéry a tie prispievajú k prehĺbeniu neúspechu a neúspech zvyšuje strach. Je to začarovaný kruh, z ktorého sa dieťa samo bez aktívnej pomoci dospelých nedostane.
Tieto deti potrebujú individuálny prístup založený na tolerancii a trpezlivosti dospelých. Sú často mimoriadne nadané, talentované, tvorivé, iniciatívne, pri správnom vedení sú z nich v dospelosti úspešní ľudia.
Správne vedenie je správny prístup, ktorý akceptuje, miluje, prijíma otvorený postoj ako základ pre pomoc dieťaťa so špeciálnymi potrebami. Rodina je pre dieťa základom. Je často jeho prvým útočiskom.

DESAŤ "P" pre zvýšenie kvality učenia všetkých detí :
- pochvala
- pozitívny prístup
- povzbudzovanie
- pozornosť
- podpora
- poznatky komunikačných stratégií a výchovnej techniky
- pomalšie tempo pri výuke
- pochopenie
- príprava odbornosti rodičov
- problematika porúch osobnosti pre pedagógov, psychológov, pediatrov

V tomto školskom roku 2007/2008 máme v našej škole 22 integrovaných žiakov. Na prvom stupni 6 žiakov, na druhom stupni 16 žiakov. Sú to deti s poruchami učenia, správania, prípadne s telesným postihnutím. Pracuje s nimi špeciálny pedagóg - Mgr. Anastázia Mihályová.
Žiaci pracujú podľa individuálneho výchovného plánu. Je to pracovný materiál slúžiaci všetkým, ktorí sa podieľajú na výchove a vzdelávaní integrovaného žiaka. Všetky integrované deti majú vypracované také úpravy učebných osnov, aby boli schopné zvládnuť aspoň základy učiva so stanovenými krátkodobými alebo dlhodobými cieľmi. Dieťa si osvojuje určité učebné stratégie, učí sa učiť, riešiť problémy, organizovať informácie a voliť vhodné postupy. Cieľom nie je zvládnuť kvantá poznatkov.
Pri vyučovaní v tomto školskom roku pomáhajú učiteľom aj asistentky - pani Žaneta Valachovičová, ktorá sa zaoberá okrem žiakov s edukačnými poruchami aj žiakmi telesne postihnutými a pani Dagmar Kociňáková, ktorá má v starostlivosti aj žiakov zo sociálne slabého prostredia.
Novinkou v tomto školskom roku je hodina otvorených dverí. Každý pondelok na 5. vyučovacej hodine môže ktorýkoľvek žiak navštíviť špeciálneho pedagóga a zdôveriť sa mu so svojimi problémami.



A máme tu niečo pre vás, milí rodičia.

RODIČOM DETÍ S VÝVINOVÝMI PORUCHAMI UČENIA

MILÍ RODIČIA,
správa o tom, že u vášho dieťaťa bola diagnostikovaná niektorá z vývinových porúch učenia (VPU) - dyslexia, dysgrafia, dysortografia, dyskalkúlia – ale najčastejšie ich kombinácia, je správa pravdepodobne nečakaná a nepríjemná. Nepríjemná asi v tom, že zrazu ste postavení pred problém, ktorý ste neočakávali a nie ste naň pripravení.

Spočiatku budete asi prežívať pocity ako šok, strach, zmätenosť, vystrašenosť, obavy, hnev a pod. Budete sa cítiť podvedení, oklamaní, nespravodlivo „potrestaní“. Je to prirodzené a každý odborník (lekár, psychológ, špeciálny pedagóg i učiteľ) by mal byť na takýto stav pripravený a nielen očakávať niektoré zo spomenutých reakcií, ale vedieť aj adekvátne reagovať. Nemusíte skrývať vaše skutočné pocity. Pre vás i vaše dieťa je veľmi dôležité, aby ste čo najskôr prekonali toto obdobie a začali sa učiť žiť s touto skutočnosťou.

Po istom čase (záleží na vás a na prístupe odborných pracovníkov, ktorých pomoc ste vyhľadali) sa začnete pomaly orientovať v problematike VPU – získavať základné informácie, začnete si veriť a tak isto viacej dôverovať i Vášmu dieťaťu.

Najdôležitejšie pre Váš pocit vyrovnanosti a istoty je byť pripravení, že to bude spočiatku veľmi náročné. Budete sa vyrovnávať s tým, že napriek Vašej maximálnej snahe, práce učiteľov a obrovskému úsiliu vášho dieťaťa, nebadať žiadne zlepšenie. Po určitom období práce s elánom a chuťou vášmu dieťaťu pomôcť, môže prísť obdobie nespokojnosti, zúfalstva, znechutenia a smútku. V týchto chvíľach je veľmi dôležité o týchto pocitoch hovoriť. Zdôverte sa svojmu partnerovi/ke, blízkej osobe či odborníkovi. Pomôže Vám to vyrovnať sa s týmito pocitmi a nájsť stratenú rovnováhu. Vývin dieťaťa prebieha v „skokoch“ a i po zdanlivo dlhom čase, keď sa nič nedeje, môže dôjsť k výraznému zlepšeniu „za noc“.

To, že Vaše dieťa má niektorú z VPU je pre Vás všetkých výzvou na nové usporiadanie denného režimu, bude si to vyžadovať pravidelnú prácu pri príprave do školy, ktorá však časovo bude musieť byť obmedzená tak, aby Vaše dieťa netrpelo únavou, nervozitou, prepracovaním. Nezabúdajte, že pri zmierňovaní a postupnom odstraňovaní negatívnych dôsledkov prítomných VPU nie je dôležitý čas, ale pravidelnosť, odľahčená nálada pri cvičeniach či príprave do školy, istota, dôslednosť. Vaše dieťa potrebuje vo vašej prítomnosti prežívať a cítiť bezpečie a pochopenie. Netrápte sa, že nebudete v každej situácií vždy vzorovým rodičom. Niekedy vybuchnete, či zareagujete tak, ako by ste nemali. Je to normálne a pokúste sa z toho poučiť. Vaše dieťa od vás očakáva hlavne podporu.

Preto je veľmi dôležité, aby vedelo, čo sa deje. Skrývať, odsúvať, či záhadne obchádzať a vyhýbať sa pomenovaniu tohto problému je pre dieťa nepríjemná situácia. Hľadá si potom vysvetlenia samo a tie bývajú často úplne scestné. Nepodceňujte ho a pokúste sa mu čo najskôr citlivo vysvetliť aký má problém a čo pre neho z toho vyplýva. Väčšina detí sa prekvapivo rýchlo s danou skutočnosťou vyrovná. Pokiaľ bude mať vo vás vzor vyrovnanosti a odhodlanosti problém zvládať a nebrať ho ako „koniec sveta“, rýchlo sa prispôsobí a často dospelých i predbehne. Pri vysvetľovaní sa snažte byť prirodzení, príjemní a kľudní. Malo by z Vás cítiť povzbudenie a nádej. Rozhovor nepripravujte ako niečo strašné, nepríjemné a pod. Nevyberajte kŕčovito, so strachom ten „najvhodnejší“ okamih a ani ho dlho neodkladajte. Dieťa rýchlo vytuší, že sa niečo deje a bude z toho neisté. Pomôcť vám môže i niekto z rodiny alebo odborný pracovník. Záleží na veku, ako budete formulovať to, čo chcete povedať. Buďte však pravdiví, neskresľujte. Vaše dieťa by mohlo strácať vo vás dôveru, keď sa ukáže, že sú niektoré veci inak ako ste mu tvrdili.

Pozorne počúvajte svoje dieťa, keď nebude rozumieť, opýta sa. Niekedy sa však nebude vedieť opýtať, tak mu skúste pomôcť otázkami, či to chápe, či tomu rozumie, čo si myslí a pod. Snažte sa byť vždy otvorení a bez zbytočných pocitov viny a hanby hovoriť o tomto probléme s príbuznými, známymi.

Podobných rodín ako je Vaša, je mnoho. Je veľmi dobré snažiť sa o stretnutie s rodičmi iných detí s VPU. Takéto stretnutia (najlepšie pravidelné) sa môžu pre Vás stať zdrojom podpory, informácií, dobrej nálady, priateľstiev, spoločných akcií. A hlavne sa nebudete cítiť osamotení s týmto problémom. Hľadajte si informácie u odborníkov, čítajte literatúru venovanú tejto problematike.

Nezabúdajte na svoje koníčky a vzťahy s priateľmi. Nechajte si čas na seba. Je to veľmi dôležité pre vašu psychickú pohodu. To, že sa vaše dieťa musí vyrovnať s poruchou učenia neznamená, že musíte byť stále pri ňom, riešiť všetky jeho problémy. Okrem iného sa musí naučiť samostatnosti.

Vaše dieťa potrebuje viac ako iné deti počuť o svojich prednostiach a byť chválené. Pochvalu je dobré presne formulovať. Tak, aby bolo dieťaťu jasné, za čo konkrétne ste ho pochválili. Dôležité je chváliť a oceňovať snahu a vynaložené úsilie pri zvládaní školských a iných úloh. Pretože výsledok jeho snaženia nebude vzhľadom na úsilie a venovaný čas i energiu, hlavne spočiatku, na takej úrovni, ako by sa dalo očakávať. Svojím správaním (príkladom, vzorom) ho učte stanovovať si reálne, uskutočniteľné ciele, aby mohlo čo najčastejšie zažívať úspech.

Pokúšajte sa učiť dieťa sebahodnoteniu. Tak, aby nebolo k sebe nadmerne sebakritické alebo naopak, nekritické vôbec. Len tak mu dáte možnosť vyrásť v sebavedomého človeka s primeranou sebaúctou. A to je pre život veľmi dôležité. Len človek sebavedomý, vážiaci si samého seba, môže prežiť život obohacujúci a obohatenie prinášajúci.

Spolupráca s pedagogickými zamestnancami školy, ktorú vaše dieťa navštevuje, je významným faktorom v pomoci dieťaťu. Učitelia sú po vás pre dieťa druhou najvýznamnejšou autoritou v jeho živote. Vidieť a vnímať porozumenie a blízky vzťah medzi učiteľom a rodičmi je pre každé dieťa upokojujúce a inšpiratívne. V takejto atmosfére sa všetkým zúčastneným pracuje omnoho príjemnejšie a výsledky sú viditeľné i po relatívne krátkej dobe.